karolondrias2

 Dnes je Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu – 27. január.

Pripomíname si 80. Výročie oslobodenie koncentračného tábora Auschwitz (Osvienčimu) Sovietskou Červenou armádou.

Paradoxne organizátori na oslavy nepozvali zástupcov Ruska!

Vylúčenie Ruska z osláv 80. výročia oslobodenia tábora Auschwitz zmenilo túto slávnosť na stretnutie potomkov páchateľov holokaustu a ich spolupracovníkov, uviedol srbský vicepremiér Aleksandar Vulin vo svojom prejave v Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu – 27. januára (Rt.com). „Nepredstaviteľné zločiny nemeckého národa a štátu boli ‚odmenené‘ zjednotením Nemecka. Osemdesiat rokov neskôr sa oslobodenie Osvienčimu oslavuje za účasti krajín, ktoré organizovali holokaust v Osvienčime, ako napríklad Nemecko a jeho spojenci, alebo krajín, ktoré poskytli stráž, ako napríklad Poľsko alebo Chorvátsko,“ vyhlásil Vulin.

Nejako nemám čas, aby som pozeral súťaž našich a českých trúb pri okydávaní Ruska a Putina. Takže neviem, ktoré a ako média vysvetlili, že nebyť Stalina a Sovietskej Červenej armády, tak by genocída Židov pokračovala a Hitler by vyriešil židovskú otázku tak, ako chcel.

Neviem, ako slovenskí Židia a progresívci dnes 27.1.2025 poďakovali Sovietskej Červenej armáde a Rusko za oslobodenie koncentračného tábora  Auschwitz.

Myslím si, že táto udalosť tiež dokumentuje silu genetických predátorov a ich metastáz, ktoré nesmú byť menované.

Pre elitné progresívne hnutie len pripomínam:

Prečo by som chcel postaviť pomník súdruhovi Stalinovi na Slovanskom námestí na Slovensku

Predstavme si, že na jeseň 1941, keď Hitlerova armáda počas 2. Svetovej vojny stála pred Moskvou, Stalin by sa pokakal a vyšiel pred Moskvu a privítal Hitlera slovami: „Áno, vyhral si vojnu. Ja to vzdávam a dávam ti k dispozícii Červenú armádu – 25 miliónov bojaschopných mužov, obrovský zbrojársky priemysel, nevyčerpateľné zásoby surovín a obrovské územie s významným ľudským potenciálom.“

Ako by pokračoval vývoj vo vojne a vo svete, keby 70% Hitlerovej armády v roku 1941 zastavilo boj proti Sovietskemu zväzu a spolu s Červenou armádou by boli použití na iných frontoch? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Za pár týždňov by Hitler vyhral vojnu s Veľkou Britániou, neskoršie za pár mesiacov aj s USA a s každým, kto by sa mu postavil.

Ale, čo je najhlavnejšie, splnil by si svoje veľké sny. Napríklad, vyriešil by židovskú otázku tak, ako ju plánoval vyriešiť. Židia by dnes neexistovali. Vyriešil by otázku ďalších menejcenných národov. Napríklad, podľa známych plánov, niekoľko desiatok miliónov (50-70 miliónov?) poloľudí-Slovanov by fyzicky zlikvidoval, pár percent vybraných by „poárijcil“, mnohých by upravil, aby sa nerozmnožovali a zvyšok by zahnal za Ural, kde by ich kŕmil vodkou a tabakom, aby slúžili, ako zdroj lacnej pracovnej sily – so štatútom moderných otrokov. Je možné, že dnes by už nevedeli čítať ani písať. Slovensko, Česko, Poľsko a mnohé ďalšie národné štáty by boli známe len z dejepisu. A možno ani z dejepisu.

Ako by vyzeralo dnešné zasadanie Európskeho parlamentu v Bruseli – pardon, zasadanie nacistických predstaviteľov Tretej ríše v Berlíne?

Z uvedeného je jasné, že Stalin a Červená Armáda má najväčší podiel na záchrane židovskej, slovanskej a európskej civilizácie pred nacizmom-fašizmom. Že Európa je dnes demokratické zoskupenie civilizovaných štátov a nie Hitlerova Tretia ríša. Je tiež jasné, že Stalin zachránil oveľa viac občanov Sovietskeho zväzu, ako obetoval.

Viem si predstaviť, že pripustiť takýto význam Červenej Armáde a súdruha Stalina, ako ateistu, komunistu a vedúceho predstaviteľa komunistickej strany, na porážke fašizmu a záchrane európskej civilizácie, je absolútne neprípustné pre veľkú väčšinu predstaviteľov kresťanskej a kapitalisticky-demokratickej Európy, s koloniálnou a imperiálnou tradíciou ega jedného boha.

Preto súdruh Stalin musí byť prezentovaný len ako zločinec. Bolo by ťažké zatracovať marxizmus cez Marxa, tak si našli Stalina. Ďalším dôvodom jeho prezentácie ako zločinca je, že v Druhej svetovej vojne vylepil Západnej Európe veľkú facku, ktorú mu niektorí demokratickí politici nemôžu stále zabudnúť. A tom už nehovorím o tom, že vybudoval najväčšie slovanské impérium v v dejinách s obrovskou politickou, ekonomickou a vojenskou silou. Také niečo nám západné mocnosti nikdy neodpúšťajú.

Napriek mnohým  kontroverzným rozhodnutiam Stalina, za jedno mu môžem predsa poďakovať. Že ako Slovák hovorím po slovensky  a žijem na Slovensku, a nie niekde za Uralom, ak by som vôbec žil.

Preto by som chcel postaviť pomník súdruhovi Stalinovi na Slovanskom námestí na Slovensku. Zaslúžil sa o Slovensko viac, ako mnohí, ktorých pomníky tam už máme.

Veľmi sa divím, prečo busta súdruha Stalina nestojí v zasadačke Slovenskej národnej strany, jeho socha na významnom námestí v Izraeli, alebo aspoň vo významnej synagóge, a ešte aby som nezabudol, pred Európskym parlamentom v Bruseli.

Zatiaľ nestojí.

Škoda, lebo dnes alebo zajtra sa môže objaviť ďalší Hitler a my opäť budeme súrne potrebovať ďalšieho súdruha Stalina a Červenú armada, aby oslobodzovala koncentračné tábory.

RNDr. Karol Ondriaš, DrSc.

emeritný člen Učenej spoločnosti Slovenska

250127