karolondrias2

Úvodom prehlasujem, že všetko, čo je napísané v tomto blogu je klamstvo. Je to všetko vymyslené pre potešenie chichotajúcich sa domácich zvieratiek Segregovaného Vyvoleného Hamburgera.

Už 30 rokov denno-denne počúvam v médiách a často stretávam Vykadencov, ktorí mi stále pripomínajú nejaké komunistické zločiny v 50. rokoch minulého storočia. Keď sa ich spýtam, že koľko komunisti neprávom popravili, alebo koľko ľudí zomrelo neprirodzenou smrťou následkom socialistického politicko-ekonomického systému v tých rokoch a počas celého socializmu 1948-1989, tak odpovedali, že komunisti zabili veľa ľudí a počet nevedeli. Spomenul som si, že keď som sa okolo roku 1998 spýtal syna, ktorý chodil do základnej školy v Bratislave, že koľko ľudí zabili komunisti. Odpovedal mi, že si myslí, že okolo 13000.

Keď som sa spýtal Vykadencov, že koľko ľudí na území Slovenska zomrelo neprirodzenou smrťou následkom politicko-ekonomického systému od skončenia vojny 1945 až do februára 1948, keď sa komunisti demokratickou cestou po voľbách dostali k moci, tak nevedeli. Dokonca ani nevedeli, že také roky existovali, pretože médiá ich nespomínali, a preto predpokladali, že boli úplne nepodstatné.

Keď som sa spýtal Vykadencov, že koľko ľudí na území Slovenska zomrelo neprirodzenou smrťou následkom politicko-ekonomického systému od začiatku vojny 1938 až do konca 1945, tak odpovedali, že áno, veľa, ale to sa neráta, lebo to bola vojna. Najviac sa mi páčili odpovede bigotných kresťanov, asi v tom zmysle, že boli aj kresťanské obete a aj komunistické. Proste to bolo fifty-fifty.

Ozaj, koľko obetí vyprodukovali politicko-ekonomické systémy od roku 1938 do 1945, od roku 1945-1948 a od roku 1948-1989 na území Slovenska?

Všetky údaje sú len orientačné, čo úplne stačí pre výpovednú hodnotu (nemám čas sa s tým zaoberať podrobnejšie).

Najviac obetí bolo počas kléro-fašistického kapitalizmu 1938-1945:

Vyhnanie do koncentračných táborov ~ 60 000 ľudí.

Počet obetí sovietskych a rumunských vojakov ~ 60 000 ľudí.

Štatistika zločinov proti ľudskosti, ktorých sa dopustili fašistické okupačné jednotky spolu s jednotkami Pohotovostného oddielu H bezpečnostnej polície SIPO a služby SD, Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, Edelweis, jednotky SS Jozef od začiatku Slovenského národného povstania až do oslobodenia Slovenska hovorí o 186 masových hroboch s 3956 obetami, z coho bolo 3025 mužov, 720 žien a 211 detí (z nich väčšina bola utýraná, umučená a popravená na strednom Slovensku).

V rokoch 1941-1944 bolo na Slovensku zriadených celkom 15 donucovacích zariadení (koncentračných táborov) pracovného charakteru.

Koľko to bolo obetí za rok? ~ 20 000 ročne na Slovensku.

Obdobie od konca vojny 1945 do februára 1948.

O Slovensku toho viem málo, ale aspoň údaje za Československo.

Počet obetí v súvislosti s odsunovaním Nemcov po 2. Svet. vojne ≥ 5000 ?

T.z.v. retribučné procesy v ČSSR v rokoch 1945-1947. Podľa vynesených rozsudkov bolo 713 osôb odsúdených k trestu smrti, z toho 475 Nemcov a 234 Čechov. Počet vykonaných trestov smrti bolo 637. Architekti procesov boli hlavne členovia československé exilové vlády a príslušníci Revolučných gárd (Rabovacie gardy).

V roku 1946 bolo na Slovensku 47 pracovných (sústreďovacích) táborov a v nich 21 085 osôb (z nich až 17825 Nemcov), ktorý čakali na odsun zo Slovenska.

Od polovice roku 1945 do 24.3.1948 prešlo pracovnými tábormi a útvarmi 4695 osôb. Od roku 1945 do roku 1953 tábormi na Slovensku prešlo 9000 až 10000 ľudí.

Keď sa dostali komunisti k moci, v roku 1951 už väčšinu táborov nútených prác zavreli. Ostal len jeden v Ruskove pri Košiciach, bolo v ňom 471 osôb, ktorý zavreli 15.5.1953.

Koľko to bolo obetí za rok? ~ 2 000 ročne v Československu.

Obdobie od februára 1948 do roku 1990.

V tomto období hlavne justičnými vraždami prišlo o život okolo 20 osôb za dobu 40 rokov.

Médiá ku vymysleným číslam o 50 a viac obetí nesmú dať údaje, čo hovorila obžaloba.

Keď to zaradíme do obdobia a dejinného kontextu, tak tieto zločiny komunizmu boli relatívne bezvýznamné oproti zločinom kapitalizmu predtým a potom.

Koľko to bolo obetí za rok? ~ 0,5 osoby ročne na Slovensku.

Na rozdiel od obdobia 1938-1945 a 1945-1948, za účelom vyrábania Vykadencov sa o období 1948-1989 napísalo tisícky antikomunistických článkov a natočilo tisícky dokumentov o zločinoch komunizmu. Prakticky sa vyrábali a stále vyrábajú morálni uchyláci – Vykadenci na akékoľvek použitie. Denne o tom kadia všetky médiá.

Tajným faktom, pre Vykadencov je, že antikomunisti s absolútnou mocou nenašli ani jedného komunistu na Slovensku alebo vo svete, ktorého by mohli odsúdiť za zločiny komunizmu: https://karolondrias.blog.pravda.sk/2011/08/24/3/

To im ale nebráni, aby stále vyrábali Vykadencov.

Ako to vlastne bolo s komunistickými justičnými vraždami v 50. rokoch minulého storočia? Veľmi dobre to popisuje kniha:

Stewart Steven –VÝBUŠNINA: Operace CIA Splinter Factor.

Dá sa stiahnuť: http://www.nwoo.org/2016/06/30/ke-stazeni-stewart-steven-vybusnina-operace-cia-splinter-factor/

(Sumár je v prílohe 1.;

Podrobnejšie v kapitole: Zvrátenosť stúpencov boľševikov a „Operation Splinter Factor“ (Str. 66) v knihe: http://ondrias.sk/index.php/knihy.html?task=view&id=8&catid=47)

Je vysoká pravdepodobnosť, že súčasný systém kapitalizmu v honbe za maximálnym ziskom vedie našu civilizáciu k samozničeniu, ničením planéty alebo vojnou.

Preto, nás komunistov z KS-II.BR vždy poteší kvalita vykadených mozgov a nulové historické a všeobecné vedomosti Vykadencov. Teší nás, že takýto Vykadenec nemôže konkurovať bežne vzdelanému občanovi v komunistickej Číne. Preto veríme, že v súčasnom konflikte kapitalizmu so socializmom, socializmus zvíťazí a zabezpečí ďalšie mierové a humánnejšie pokračovanie socialistickej civilizácie.

Karol Ondrias

191215

Príloha 1.

Kniha: Stewart Steven –VÝBUŠNINA: Operace CIA Splinter Factor.

Operácia Splinter Factor sa zakladala na dvoch vhodných skutočnostiach.

Prvá bola, že v roku 1948 sa vysoký predstaviteľ tajnej polície Poľska Jozef Swiatlo ponúkol pracovať pre anglickú SIS a americkú CIA. Jozef Swiatlo bol zástupcom tajnej polície na oddelení, ktoré zodpovedalo za ideologickú a politickú čistotu Poľskej robotníckej strany. Od CIA dostal úlohu, aby všade odhaľoval špiónov. Mal hľadať dôkazy o tom, ktorí najvyšší funkcionári komunistickej strany a vlády sú americkí agenti. Samozrejme, „dôkazy“ dodali samotní Američania. Mal za úlohu odhaliť rozsiahle trockistické sprisahanie financované z USA, ktoré má zasiahnuť každý satelitný štát ovládaný ZSSR. Mal dokázať, že titoismus sa rozmáha nielen v Poľsku, ale aj v Maďarsku, Bulharsku, Československu, Rumunsku a vo východnom Nemecku. Mal hlásiť samotnému šéfovi sovietskej tajnej polície Berijovi, že stredom tohto sprisahania je Noel Field, údajne najdôležitejší americký agent v celej východnej a západnej Európe. Jozef Swiatlo mal dokázať, že Field, krytý humanitárnou organizáciou „Unitarian Services“ viedol za druhej svetovej vojny najúspešnejšiu americkú špionážnu organizáciu. Mal dokázať, že Field využíval svoju pozíciu na to, aby nalákal členov komunistickej strany do utečeneckých táborov a potom ich naverboval ako západných agentov. Ako hovorí história, Jozef Swiatlo to aj dokázal.

Druhá vhodná skutočnosť, ktorá veľmi pomohla Jozefovi Swiatlovi, bola, že Allan Dulles, konzultant CIA, sa osobne poznal s Noelom Fieldom, a Allan Dulles na žiadosť Noela finančne podporoval komunistov počas druhej svetovej vojny.

Taktika akcie bola jednoduchá. Bolo treba presvedčiť tajné polície komunistických krajín, že Noel Field je západný špión, ktorý riadi špionážnu sieť vo východnej Európe, ktorá má za úlohu urobiť prevrat vo východných socialistických krajinách, ktoré boli pod vplyvom ZSSR.

Dôležité bolo presvedčiť tajnú políciu a Stalina, že v špionáži a v pripravovaných protisocialistických prevratoch sú namočení najvyšší komunistickí predstavitelia jednotlivých východoeurópskych krajín. A ako poznáme históriu päťdesiatych rokov vo východnej Európe, CIA to úspešne zvládla, i keď hlavný cieľ, odtrhnúť satelitné štáty od ZSSR, sa nedosiahol.

Áno, bolo kruté želať národom východnej Európy takýto osud. Želať nevinným ľudom, komunistom, ktorí spolu s Američanmi bojovali proti fašistickému Nemecku, poníženie a smrť. Ale Allan Dulles chcel, aby poznali realitu stalinizmu na vlastnej koži a tým boli donútení proti nej bojovať.

Pomocou fingovaných materiálov, ktoré CIA pripravila pre Jozefa Swiatla, mala poľská tajná polícia usvedčiť Noela Fielda ako západného špióna. Preto keď 5.5.1949 Noel Field navštívil Poľsko, bol už podozrivý a poľská tajná polícia začala skúmať jeho minulosť. Pravdaže, prišla k mnohým pravdivým faktom.

Noel Field sa poznal osobne s mnohými vysokopostavenými komunistickými funkcionármi vo východo-európskych krajinách. Podozrivé bolo, že ich počas druhej svetovej vojny finančne podporoval, a tak im nepriamo pomohol dostať sa do vysokých štátnych funkcií. Ešte podozrivejšie bolo, že sa osobne dobre poznal s Allanom Dullesom, konzultantom a neskoršie riaditeľom CIA.

Jozef Swiatlo dodal falzifikované podklady o Noelovi Fieldlovi nadriadeným v Poľsku a priamo Berijovi v ZSSR, ktorý ich pokladal za také dôležité, že ich konzultoval so Stalinom. Sovietska tajná polícia si preverovala dodané informácie priamo u svojho agenta pracujúceho vo Washingtone. Ten dodal informácie, ktoré potvrdili, že Field je vskutku americký špión. Sovietska tajná polícia však nevedela, že ich washingtonský agent pracuje pre CIA a dodané informácie boli tiež podvrh. Ďalšie usvedčujúce informácie boli podvrhnuté generálporučíkovi Fiodorovi Belkinovi, vedúcemu oddelenia MVD pre juhovýchodnú Európu. Tiež ich osobne zaniesol Berijovi a Stalinovi. Ďalší usvedčujúci materiál na Fielda a v prospech akcie Splinter Factor „dodal“ brat Allana Dullesa, keď v USA „unikla“ informácia, že CIA začala akciu „X“. Jej cieľom je prepašovať amerických agentov na najvyššie funkcie v komunistických stranách a vládach východnej Európy.

Po týchto dôkazoch a prevereniach sovietska tajná polícia dospela k záveru, že Noel Field je skutočne špión CIA, a začala konať. V máji 1949 pozvala Fielda do Československa, aby rokoval o ponuke docentúry na Karlovej univerzite v Prahe. Noel prišiel do Prahy v máji 1949, kde ho po niekoľkých dňoch v hoteli Palace vyhľadali dvaja muži, s ktorými odišiel do Maďarska. Odvtedy bol nezvestný. Noelov mladší brat Hermann, ktorý ho išiel do Prahy hľadať, takisto zmizol. V Prahe sa stratila aj Herta Fieldová, žena Noela Fielda. Ďalší v poradí, kto sa stratil vo východnom bloku, bola Erica Glaserová–Wallachová, ľavicovo orientovaná priateľka Fieldovcov. Rozhodla sa ísť do východného Nemecka a zistiť, kam zmizla rodina Fieldovcov. Pretože CIA aj z nej „urobila“ špiónku Západu, vo východnom Berlíne ju zaistila polícia a odvtedy bola nezvestná. Takto celá rodina Noela Fielda aj s priateľkou zmizla vo východnom bloku. Boli to prvé obete akcie Splinter Factor.